Základnou povinnosťou predávajúceho pri medzinárodnej kúpe tovaru, na ktorej je založená a vyplýva zodpovednosť predávajúceho za vady tovaru, je povinnosť predávajúceho dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a bez práv a nárokov tretích osôb viaznucich na tovare. Ak tovar nespĺňa uvedené vlastnosti, ide o vadné plnenie, z ktorého kupujúcemu vyplývajú osobitné nároky.
Jednou z problematických otázok v právnej praxi je posúdenie súladu dodaného tovaru so zmluvou v prípade absencie dostatočného vymedzenia vlastností tovaru v zmluve. Dohovor síce poskytuje určité základné východiskové pravidlá pre posúdenie, či je tovar dodaný v súlade so zmluvou, rovnako tak rozsiahla rozhodovacia prax súdov, posúdenie takého súlade je však vo väčšine prípadov problematické a znižuje právnu istotu strán a predvídateľnosť súdneho rozhodnutia v danej veci. V praxi je v tejto súvislosti diskutovaná otázka, či možno podmienku dodať tovar vhodný na účely, na ktoré sa spravidla používa, považovať za splnenú dodaním tovaru priemernej kvality. Rovnako je často riešenou otázka, či sú pre účely určenia, aké vlastnosti má mať tovar, rozhodné štandardy a pravidlá platné v štáte predávajúceho alebo v štáte kupujúceho. Z toho dôvodu sa v aplikačnej praxi odporúča predávajúcemu a kupujúcemu čo najkonkrétnejšie uviesť množstvo, akosť a vyhotovenie tovaru v zmluve v záujme predídenia časovo a finančne náročných súdnych sporov. Rovnako sa kupujúcemu odporúča, ak má záujem, aby bol tovar použitý na osobitný účel, aby bol taký osobitný účel v zmluve výslovne uvedený.
Pre prípad vadného plnenia, teda nesplnenia povinnosti predávajúceho dodať tovar v dohodnutom množstve, kvalite a vyhotovení, poskytuje Dohovor kupujúcemu ochranu. Ochrana poskytnutá kupujúcemu spočíva v nárokov, ktoré si pre také porušenie povinnosti kupujúci môže voči predávajúcemu uplatniť. Voľba nárokov závisí primárne na kupujúcom a posudzuje sa s ohľadom na konkrétne osobitosti každého prípadu. Kupujúci má pritom právo na to, aby bola vada odstránená, môže sa tiež dožadovať náhradného tovaru, znížiť kúpnu cenu tovaru alebo od zmluvy odstúpiť. Na to, aby mohol kupujúci uplatniť voči predávajúcemu niektorý z vyššie uvedených nárokov, musí vykonať kontrolu tovaru za účelom zistenia prípadnej vady a v prípade takého zistenia takú vadu oznámiť predávajúcemu za účelom poskytnutia možnosti predávajúcemu vadu odstrániť. Povinnosť kupujúceho skontrolovať tovar a oznámiť prípadnú vadu je v praxi ďalšou z problematických otázok a to s ohľadom na včasnosť splnenia takej povinnosti. Uvedená otázka je predmetom častých súdnych sporov, nakoľko nesplnením takých podmienok zaniká právo kupujúceho na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady. Preto sa kupujúcemu odporúča, aby v závislosti od povahy a charakteru zakúpeného tovaru vykonal jeho kontrolu a následné oznámenie vád v čo najkratšom možnom čase. Uvedené možno demonštrovať i na rozhodnutí súdu v Berlíne v prípade 634: 103 O 324/02 z 21. marca 2003, kde súd svoje rozhodnutie založil na potrebe aktívneho prístupu kupujúceho pri kontrole dodaného tovaru a rozhodol, že oznámenie o vade tovaru nemožno považovať za podané predávajúcemu včas, i keď bolo dané bezodkladne po zistení vady, ak kupujúci dodaný tovar neskontroloval včas.
Ako aj z vyššie uvedeného vyplynulo, v aplikačnej praxi dochádza k častým sporom v súvislosti so zodpovednosťou predávajúceho za vady tovaru pri medzinárodnej kúpe tovaru. Možno predpokladať, že tento stav bude pretrvávať i naďalej. Avšak vzhľadom na unifikované a široko prijímané pravidlá zavedené Dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a vzhľadom na pomerne rozsiahlu judikatúru v danej oblasti, môže obozretný predávajúci a kupujúci zvýšiť svoju právnu istotu a predvídateľnosť prípadného súdneho rozhodnutia osobitnou výslovnou úpravou vzájomných práv a povinností v medzinárodnej kúpnej zmluve.