Naši špecializovaní právnici prinášajú odborné články na vybrané právne problémy, ktoré obsahujú cenné rady a typy pre podnikateľov aj fyzické osoby. Ak máte záujem o zasielanie aktuálnych publikácií a bulletinov, kontaktuje nás na juhaniakova [@] legaladvisory.sk.
Zobraziť všetky články
Európskej únie sa snaží harmonizovať rôznorodé vnútroštátne právne poriadku a vytvárať jednotné pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu Európskej únie s cieľom zmierniť prekážky obchodu. Vyjadrením uvedených snáh je zakotvenie základných slobôd, na ktorých je postavený systém jednotného trhu Európskej únie. Ide o voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb.
Vytvorenie jednotného vnútorného trhu ide ruka v ruke s harmonizáciou v oblasti justície v záujme účinnej a rýchlej ochrany a vymožiteľnosti práva napriek rôznorodým národným legislatívam. Markantné sú snahy inštitúcií Európskej únie rozvíjať a udržiavať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, okrem iného, uľahčením prístupu k spravodlivosti.
Na dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné, aby sa normy upravujúce o.i. právomoc súdov, upravili právnym aktom Európskej únie, ktorý bude záväzný a priamo aplikovateľný. Došlo tak k prijatiu nariadenia Brusel I, ktorý následne nahradilo nariadenie Brusel I bis. V odborných kruhoch sa v tejto súvislosti objavujú hlasy zdôrazňujúce vyššiu mieru spolu-prácu v oblasti justície, ako i uznávania rozsudkov pretavenú do princípu voľného pohybu rozsudkov.
|
|
Európsky parlament a Rada (EÚ) prijali nariadenie č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („nariadenie Brusel I bis“). Nariadenie Brusel I bis bolo prijaté dňa 12. decembra 2012. Nariadenie Brusel I bis sa uplatňuje od 10. januára 2015 s výnimkou článkov 75 a 76, ktoré sa uplatňujú od 10. januára 2014.[1] Nariadenie Brusel I bis je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.[2] Nariadenie Brusel I bis zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001[3] z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („nariadenie Brusel I“). Cieľom nariadenia Brusel I bis bolo uľahčiť prístup k spravodlivosti[4] a to najmä stanovením harmonizujúcich noriem konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zabezpečujúce rýchle a jednoduché uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v niektorom členskom štáte.[5] Cieľom nariadenia Brusel I bis bolo v ďalšom minimalizovať možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v rôznych členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky. Nariadenie Brusel I bis stanovilo pravidlá na riešenie prípadov prekážky začatej veci a súvisiacich vecí, ako aj na odstránenie problémov, ktoré vyplývajú z rozdielneho určenia času, kedy sa začalo konanie, v právnych poriadkoch jednotlivých štátov.[6] Nariadenie Brusel I bis rovnako zaviedlo mechanizmus, ktorý súdom členských štátov umožňuje zohľadňovať konania prebiehajúce na súdoch v tretích štátoch, pričom sa prihliada predovšetkým na to, či bude možné uznať a vykonať rozsudok tretieho štátu v dotknutom členskom štáte podľa právneho poriadku uvedeného členského štátu, a na riadny výkon spravodlivosti.[7] Nariadenie Brusel I bis upravuje pravidlá určovania medzinárodnej súdnej právomoci[8]. Teda určuje členský štát, ktorého súdy majú právomoc rozhodnúť o občianskych a obchodných sporoch vo veciach s medzinárodným prvkom. Rovnako upravuje postupy uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí, vydaných v inom štáte[9]. Vo všeobecnosti možno uviesť, že stanovuje, že rozsudok vydaný v jednom členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez nutnosti osobitného konania. Rovnako rozsudok, ktorý je vydaný v jednom členskom štáte a je v tomto štáte vykonateľný, sa vykoná v inom členskom štáte bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti. Z tohto dôvodu sa označuje aj ako double instrument, čiže dvojitý nástroj.[10] |
|
Pojem litispendencia je etymologicky odvodený z latinského označenia lis pendens, čo znamená spočívajúci spor.[11] Prekážka litispendencie znamená procesnú prekážku začatého konania uplatňovanú v súdnom konaní, ktorá vylučuje možnosť súdu autoritatívne rozhodnúť vo veci samej.[12] Prekážka litispendencie je vyjadrením princípu procesného práva ne bis in idem, ktorý znamená, že nie je možné rozhodovať v tej istej veci dvakrát. Pri posudzovaní totožnosti predmetu sporového konania sa berú do úvahy dva aspekty, na základe ktorých dochádza k individualizácii predmetu sporového konania, a to: 1. žalobný návrh, či petit a skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok.[13] Európsky zákonodarca bol pri úprave procesných následkov litispendencie v nariadení Brusel I bis vedený určitými základnými ideami, ktoré možno označiť za zásady, či maxima.[14] Ide predovšetkým o zásadu procesnej ekonómie, zásadu súladu v rozhodovaní a zásadu prístupu k spravodlivosti.[15] Účel úpravy litispendencie spočívajúci v zabránení dvoch (prípadne viacerých) súbežne prebiehajúcich paralelných konaní slúži k úspore nákladov tak verejných ako i nákladov strán. Ideálom fungovania spravodlivosti je súlad v rozhodovaní i v medzinárodnom meradle. Úprava litispendencie a jej následky teda slúžia k vylúčeniu navzájom nezlučiteľných rozhodnutí a s tým súvisiacou snahou dosiahnuť rozhodnutie v najkratšej možnej dobe. |
Prekážka litispendencie
|
Súdny dvor Európskej únie vydal dňa 9. decembra 2003 rozsudok v prípade C-116/02 v právnej veci medzi Erich Gasser GmbH, spoločnosťou založenou podľa rakúskeho práva a MISAT Srl, spoločnosťou založenou podľa talianskeho práva, v súvislosti s výkladom článku 21 bruselského Dohovoru o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Bruselský dohovor“).
Uvedené rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie bolo zásadné v tom, že judikovalo, že článok 21 nariadenia Brusel I sa musí vykladať tak, že súd príslušný na základe dohody o voľbe právomoci musí konanie prerušiť až do doby, keď o svojej právomoci rozhodne súd, na ktorý bola žaloba podaná ako prvý. A zároveň konštatovalo, že uvedené pravidlo sa uplatní i v prípade, že bola žaloba takto podaná u iného, ako dohodou určeného, súdu, zámerne a v zlej viere za účelom dosiahnutia prieťahov v danom konaní.
Počnúc uvedeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie sa rozmohlo zneužívanie príslušných ustanovení Bruselského dohovoru. K zneužitiu dochádzalo najčastejšie tak, že v okamihu hroziaceho súdneho konania začala strana v menej výhodnej pozícii v spore konanie na nepríslušnom súde iného členského štátu, a to spravidla u tých, ktoré boli známe značnými prieťahmi v konaní. Súd, ktorý bol k rozhodnutiu podľa dohody príslušný a na ktorom bolo konanie začaté až následne, tak nemohol v konaní pokračovať až do doby, kedy nepríslušný súd rozhodol o svojej nepríslušnosti, čo spôsobovalo značné prieťahy v konaní a zvyšovalo náklady strán na právne zastúpenie. Pre takéto zneužitia a litigačné stratégie sa začalo v odborných kruhoch používať označenie „talianske torpédo“[16]. Prívlastok „talianske“ sa pre označenie tejto taktiky zvolilo z dôvodu, že častou voľbou takých strán sporu boli talianske súdy, ktoré sú všeobecne známy pomalou rozhodovacou činnosťou súdov.
Predmetné zneužívanie umožňovalo i nariadenie Brusel I. Nakoľko predmetné ustanovenie bolo predmetom značnej kritiky, nariadením Brusel I bis došlo k úprave predmetného ustanovenia tak, aby sa v najväčšej možnej miere jeho zneužívanie zamedzilo. Ustanovenie článku 27 nariadenia Brusel I je naďalej obsiahnuté v nariadené Brusel I bis, konkrétne v článku 29. Dochádza však k jeho doplneniu novými ustanoveniami článku 31 ods. 2, podľa ktorého bez toho, aby bol dotknutý článok 26, ak začne konať súd členského štátu, ktorý má výlučnú právomoc na základe dohody uvedenej v článku 25, akýkoľvek súd iného členského štátu preruší konanie dovtedy, kým súd konajúci na základe dohody nevyhlási, že nemá právomoc podľa tejto dohody. Tým je jasne stanovená preferencia súdu zvoleného účastníkmi v dohodou o právomoci súdu.
Nariadením Brusel I bis malo dôjsť k odstráneniu zneužívania ustanovení nariadenia Brusel I známych ako forum shopping a talianske torpédo. V prvom prípade išlo o prax, kedy jed-na zo strán začala súdne konanie na súde toho členského štátu, kde očakávala, že jej budú svedčiť najvýhodnejšie podmienky, t.j. kde je podľa nej najpravdepodobnejšie, že bude mať vo veci úspech. V druhom prípade išlo o prax jednej zo strán podať návrh na začatie súdneho konania na inom súde ako tom, ktorý si strany dohodli ako medzinárodne výlučne príslušný v dohode. V dôsledku znenia článku 27 nariadenia Brusel I bol medzinárodne príslušný súd povinný čakať na rozhodnutie súdu členského štátu, kde bolo konanie začaté, na vyslovenie jej medzinárodnej nepríslušnosti. V praxi dochádzalo k zneužívaniu pred-metného ustanovenia začatím konania prevažne na talianskych súdoch, ktoré boli známe svojou pomalosťou. Ako reakcia na uvedené zneužitie nariadenia Brusel I prinieslo naria-denie Brusel I bis výslovnú úpravu zákazu zneužitia procesu. V článku 29 ods. 1 a článku 31 ods. 2 nariadenie Brusel I bis v súlade s článkom 6 Haagskeho dohovoru proklamuje striktnú zásadu priority v prospech výlučnej právomoci na základe dohody o právomoci súdu.
V súlade s nastoleným trendom možno do budúcnosti očakávať pokračovanie v procese ďalšej harmonizácie noriem konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach, ako i noriem zabezpečujúcich rýchle a jednoduché uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v niektorom členskom štáte.
Vzhľadom na zásadný význam predmetného nariadenia z pohľadu účinnému prístupu k spravodlivosti bez prieťahov sa budeme v predkladanej práci bližšie venovať nariadeniu s dôrazom na prekážku litispendencie. Aktuálnosť témy podčiarkujú
Brusel I bis priniesol zásadné zmeny v oblasti prekážky litispendencie. Uvedené zmeny boli reakciou na interpretačné otázky prejednávané v početnej miere Súdnym dvorom Európskej únie. Rovnako boli reakciou na snahy o odstránenie zvyšujúceho sa počtu prípadov zneužitia vybraných ustanovení pôvodného nariadenia Brusel I. Príkladom je prípad tzv. talianskeho torpéda.
..............................................................................................................................................................................................................
[1] Článok 81 nariadenia Brusel I bis.
[2] Článok 81 nariadenia Brusel I bis.
[3] Článok 80 nariadenia Brusel I bis.
[4] Bod 3 úvodných ustanovení nariadenia Brusel I bis.
[5] Bod 4 úvodných ustanovení nariadenia Brusel I bis.
[6] Bod 21 úvodných ustanovení nariadenia Brusel I bis.
[7] Bod 23 úvodných ustanovení nariadenia Brusel I bis.
[8] Kapitola II nariadenia Brusel I bis.
[9] Kapitola III nariadenia Brusel I bis.
[10] BULLA, M. et al. Medzinárodné právo súkromné Európskej únie optikou pracovného práva. Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, 2015, s. 98.
[11] REBRO, K. Latinské právnické výrazy a výroky. Bratislava: Obzor, 1986, s. 156.
[12] ŠTEVČEK, M. et al. Civilný sporový poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 606.
[13] DAVID, L. et al. Občiansky súdny poriadok. Komentár. I. diel. Praha: Wolters Kluwer, 2009, s. 388.
[14] TICHÝ, L. Problematika litispendencie a jej následkov v nariadení Brusel I bis i vo vzťahu k tretím štátom. Právnik, 2019, č. 11, s. 1017.
[15] TICHÝ, cit. 19, s. 1017.
[16] LACKO, P. Nariadenie Brusel I. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 171.
