Naši špecializovaní právnici prinášajú odborné články na vybrané právne problémy, ktoré obsahujú cenné rady a typy pre podnikateľov aj fyzické osoby. Ak máte záujem o zasielanie aktuálnych publikácií a bulletinov, kontaktuje nás na juhaniakova [@] legaladvisory.sk.
Zobraziť všetky články
Zákazom konkurencie možno rozumieť také konanie osoby podliehajúcej zákazu konkurencie, najčastejšie člena štatutárneho orgánu, ktoré je v rozpore so záujmami obchodnej korporácie, v ktorej pôsobí, a to predovšetkým s hospodárskym záujmami takej korporácie, a ktorým dochádza k zvýhodňovaniu takej osoby, resp. inej osoby, v prospech ktorej priamo alebo nepriamo koná, predovšetkým k získaniu majetkového prospechu, na úkor takej obchodnej korporácie.
Zákaz konkurencie je teda zacielený na prípady, kedy prichádza k stretu záujmov osôb pôsobiacich v orgánoch obchodnej korporácie a samotnou obchodnou korporáciou. Potrebu regulácie zákazu konkurencie vnímame ako najmarkantnejšiu v prípade stretu záujmov obchodnej korporácie s jej štatutárnym orgánom, teda osobou, ktorá riadi každo-denné aktivity obchodnej korporácie a koná v jej menej, nakoľko práve taká osoba disponuje najväčším rozsahu informácií týkajúcich sa podnikania obchodnej korporácie, ktoré sú následne takou osobou zneužiteľné na získanie neoprávneného prospechu na úkor takej korporácie. Osobný rozsah zákazu konkurencie dopĺňa popri štatutárnom orgáne dozorný orgán, ktorý má rovnako prístup k značnému rozsahu informácií o podnikaní obchodnej korporácie. Kým ZOK výslovne zakotvuje zákaz konkurencie vo vzťahu k štatutárnemu a dozornému orgánu, vo vzťahu k spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti mlčí, a to i napriek tomu, že v predchádzajúcej právnej úprave výslovne umožňoval zákaz konkurencie rozšíriť aj na takých spoločníkov. V právnej teórii sa stretávame s názorom, že takého rozšírenie zákazu konkurencie na spoločníkov je naďalej možné i bez výslovnej zákonnej úpravy, ak s takým rozšírením spoločníci súhlasia, pričom taký názor zakladajú na dispozitívnom charaktere právnych noriem upravujúcich osobný rozsah zákazu konkurencie. S uvedeným názorom sa stotožňujeme.
Zo samotného zmyslu a účelu zákazu konkurencie vyplýva, že sa zákaz konkurencie nevzťahuje na akúkoľvek a všetky činnosti povinných osôb viazaných zákazom konkurencie, ale len na obmedzený, zákonom definovaný okruh činností. Také činnosti sú vymedzené jednak druhom činnosti, t.j. že ide o zhodný alebo podobný predmet podnikania alebo činnosti, a jednak právnym postavením povinnej osoby, t.j. jej pôsobením v postavení spoločníka v inej obchodnej korporácii, člena štatutárneho orgánu inej obchodnej korporácie a pod. Právna úprava je rámcová a dispozitívna. Umožňuje obchodnej korporácii určiť vecný rozsah zákazu konkurencie odchylne od zákona, a teda zákaz konkurencie zúžiť, rozšíriť, určiť podmienky jeho aplikácie, prípadne ho iným spôsobom upraviť. Právna úprava teda ponecháva na spoločníkov, aby podľa vlastného uváženia regulovali otázku zákazu konkurencie všeobecne dovnútra spoločnosti. Do 31. decembra 2020 zákonodarca umožňoval spoločníkom, aby tak robila aj v ad hoc prípadoch bez potreby generálnej úpravy v spoločenskej zmluve, resp. stanovách, a to tzv. informačnou povinnosťou povinnej osoby a konštrukciou vyvrátiteľnej domnienky. V prípade spoločností s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a družstva uložil povinným osobám v prvom rade povinnosť informovať vopred spoločníkov o skutočnostiach zakladajúcich porušenie konkurencie, či už pri založení spoločnosti, alebo kedykoľvek po jej vzniku, keď taká skutočnosť hrozila. Následne zákonodarca zakotvil vyvrátiteľnú domnienku súhlasu spoločníkov s takou činnosťou, čím povinným osobám takú činnosť umožnil vykonávať, za predpokladu, že spoločníci nevyslovili nesúhlas s takou činnosťou povinnej osoby do jedného mesiaca od kedy na takú činnosť boli povinnou osobou upozornení. Praktické problémy súvisiace o.i. s krátkosťou takej lehoty, ktorá nepostačovala na zvolanie valného zhromaždenia spoločníkov v jednotlivých prípadoch, nejednoznačný výklad a aplikácia, viedli napokon zákonodarcu k zrušeniu takého modelu. Vzhľadom na dispozitívny charakter právnej úpravy osobného a vecného rozsahu zákazu konkurencie však nič nebráni spoločníkom, aby takú úpravu zakotvili do svojich spoločenských zmlúv, resp. stanov.
 |
Z logického výkladu právnej úpravy zákazu konkurencie vyplýva, že trvá počas doby trvania právneho postavenia osoby, ktorá je zákazom konkurenčného konania viazaná, t.j. napríklad vznikom a zánikom funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným. Súdna prax judikovala pretrvanie zákazu konkurencie po skončení funkcie v prípade, ak sa povinná osoba s obchodnou korporáciou na tom dohodla v rámci svojej zmluvnej dispozícii.
Čo sa týka právnych následkov porušenia zákazu konkurenčného konania, zákon nevychádza z možnosti napadnutia platnosti právneho úkonu, ktorým v rozpore so zákonom dochádza k porušeniu zákazu konkurencie, a to či už v rovine relatívnej alebo absolútnej neplatnosti takého úkonu, ale prichádza s špeciálnou úpravou právnych následkov takého porušenia. Obchodná korporácia má právo voči osobe, ktorá zákaz konkurencie porušila, žiadať vydanie prospechu, ktorý takým konaním získala, alebo žiadať prevod práv, ktoré takým konaním nadobudla, ak to povaha takých práv pripúšťa. Obchodná korporácia môže požadovať vydanie takého prospechu alebo prevod práv aj voči prípadnému nadobúdateľovi takého prospechu alebo práv za predpokladu, že taký nadobúdateľ nekonal v dobrej viere pri nadobúdaní takého prospechu alebo práv. Výkon takých práv je obmedzený prekluzívnou 3-mesačnou subjektívnou a 1-ročnou objektívnou lehotou v záujme zaistenie včasného výkonu práv a právnej istoty právnych vzťahov.
V rámci judikatúry súdov sa stretávame s niekoľkými zásadnými rozhodnutiami, medzi inými rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Cdo 5943/2016, o prípustnosti predĺženia zákazu konkurencie dohodou na dobu po skončení výkonu funkcie, ako aj uznesením Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 5 Cmo 202/2020, v rámci ktorého súd pristúpil k extenzívnemu výkladu toho, čo možno považovať za prospech získaný porušením zákazu konkurencie. Posledne zmienené rozhodnutie možno vnímať pozitívne, nakoľko sa zaoberá pomerne problematickou otázkou určenia charakteru prospechu, ktorý môže požadovať poškodená obchodná korporácia od osoby porušujúcej zákaz konkurencie, ktorý zákon bližšie neupravuje a ponecháva na súdnu prax. Tá v predmetnej veci nie je početná a možno preto podľa vzoru vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia dúfať, že pribudnú v danej oblasti ďalšie súdne rozhodnutia, ktoré budú smerodajné pre aplikačnú prax obchodných korporácií a vyvolajú širšiu právno-teoretickú diskusiu k predmetnej otázke prospechu získaného z porušenia zákazu konkurenčného konania.