„Quod non est in cambio no est in mundo“. Tento výrok sa oddávna spája so zmenkou a v preklade znamená: „Čo nie je na zmenke, nie je ani vo svete“. Predmetný výrok je výstižným vyjadrením zmenky, ako listinného cenného papiera, ktorý sa vyznačuje formálnou prísnosťou (rigor cambialis), abstraktnosťou, nespornosťou, prevoditeľnosťou a ďalšími znakmi, ktoré ju predurčujú byť obľúbeným a frekventovane využívaným nástrojom v platobných a úverových vzťahoch.
Zmenkou pritom rozumieme osobitnú listinu, z ktorej jej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky, a to vo výške uvedenej v tejto listine, pričom toto právo majiteľa zmenky smeruje voči osobe, ktorá na túto listinu napísala svoje záväzkové vyhlásenie a podpísala sa podeň.
Nárok majiteľa zmenky i záväzok zmenkového dlžníka sú inkorporované do zmenkovej listiny. Zmenková obligácia je spätá s listinným substrátom zmenky natoľko, že listina a na nej vyznačené vyhlásenie predstavuje materiálnoprávnu podmienku vzniku, existencie, uplatnenia a zániku obligačných vzťahov zakladajúcich sa na zmenke. Forma je pre zmenku tým, čím je pre mincu jej razenie.
Prísnosť zmenky, ktorá zabezpečuje jej obeh, neumožňuje nahrádzať chýbajúce náležitosti výkladom vôle strán zmenkového záväzku, ani výkladom so zreteľom na vecné okolnosti kauzálneho vzťahu existujúce mimo listiny zmenky. Ak má mať zmenka hodnotu zlata a striebra, musí mať právne normy zo železa. Znenie zmenky musí byť jednoznačné, zrozumiteľné a jasné.
Podstatné zmenkové doložky predstavujú obligatórne obsahové náležitosti zmenky, preto sa niekedy označujú aj ako obligatórne zmenkové doložky. Tieto doložky určujú samotnú podstatu zmenky. Medzi podstatné zmenkové doložky zaraďujeme predovšetkým označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná. Podstatnou zmenkovou doložkou je v ďalšom bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu a meno toho, kto má platiť (zmenečníka) v prípade cudzej zmenky. V prípade vlastnej zmenky je to bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Medzi podstatné zmenkové doložky ďalej patria údaj sročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť. Zmenka v neposlednom rade obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky ako aj podpis vystaviteľa.
Dôležitosť podstatných obsahových náležitostí zmenky podčiarkuje aj skutočnosť, že ZZaŠ vo všeobecnosti spája s neuvedením alebo nesprávnym uvedením niektorej z podstatných obsahových doložiek neplatnosť celej zmenky, a teda nie len dotknutej zmenkovej doložky samotnej. Z uvedeného generálneho pravidla existujú tri výnimky, kedy ZZaŠ s neuvedením vybranej podstatnej zmenkovej doložky nespája právny následok neplatnosti zmenky. Uvedená výnimka sa vzťahuje výlučne na neuvedenie údaja sročnosti, platobného miesta a miesta vystavenia zmenky. V uvedených prípadoch sa bude aplikovať údaj sročnosti, platobné miesto a miesto vystavenia predpokladané v zákone ako tzv. zákonná domnienka.
Z analýzy zákonného textu a súdnych rozhodnutí rovnako vyplýva, že v zmenke môže byť ako údaj sročnosti zmenky uvedený len jeden zo spôsobov sročnosti zmenky predpokladaný zákonom. A tak napríklad uvedenie sročnosti „do 30. júna 2003“, ktorý nie je zákonom predpokladaný, spôsobuje neplatnosť zmenky.
Z rozhodovacej praxe súdov rovnako vyplynulo, že je potrebné zobrať osobitný zreteľ na spôsob určenia platobného miesta. Aby zmenečník vedel, kde má zmenkový peniaz vyplatiť, musí byť určenie platobného miesta na zmenke natoľko určité, aby bolo bez ďalšieho doplňovania týchto údajov ďalšími právnymi úkonmi zrejmé, kde sa má platiť. Podľa názoru Najvyššieho súdu Českej republiky údaj miesta, kde sa má platiť, musí byť na zmenke vyznačený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, kde má vystaviteľ vlastnej zmenky povinnosť plniť a majiteľ zmenky právo plnenie vyžadovať. Prípadná odchýlka od „úradne zavedeného“ označenia platobného miesta (obce), nemajúca za následok vznik takých pochybností, nie je významná a nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Najvyšší súd tak uznal označenie platobného miesta skratkou obce „K. Vary“ za dostatočne určité a preto zmenku s takým platobným miestom za platnú. Najvyšší súd rovnako dovodil, že i určenie platobného miesta „sídlom veriteľa“ spĺňa požiadavku určitosti za predpokladu, že je toto sídlo uvedené.
Vzhľadom na uvedený charakter zmenky môže mať pochybenie pri vystavení zmenky alebo následnom napísaní ďalšej doložky, resp. podpísaní sa na zmenku, zásadné následky spočívajúce tak v neplatnosti zmenky, resp. niektorej z doložiek uvedených na zmenke alebo prevzatiu neželaného záväzku plniť zo zmenky. Je preto dôležité, a dovolíme si tvrdiť, že viac ako pri iných právnych vzťahov, poznať obsahové náležitosti zmenky a následky, ktoré zákon spája s ich uvedením alebo neuvedením na listine, na ktorej je zmenka spísaná.